05.11.19 financie

Mentálne účtovníctvo, alebo akú hodnotu prisudzujeme peniazom a veciam okolo nás

Predstavte si to, idete do kina na film a zrazu pred kinom zistíte, že ste stratili lístok, ktorý Vás stál 10 euro. Kúpite si ďalší, alebo pôjdete domov? Väčšina ľudí by asi išla domov, keďže nie sú ochotní platiť ďalších 10 eur. Prípadne, aj keby si znova kúpili lístok, tak by ich asi takáto kúpa trochu „bolela“. Predstavte si znova tú istú situáciu. Stojíte pred kinom a lístok si idete ešte len kúpiť. Prídete k pokladni a zistíte, že ste cestou stratili 10 eurovku. Ovplyvní táto strata Vašu kúpu lístka? Väčšina ľudí si lístok napriek tomu kúpi. Určite by Vás strata peňazí nepotešila, ale pri kúpe lístka by ste nemali pocit, že lístok Vás stojí 20 eur ako tomu bolo v prvom prípade.                                                                                          

Psychológovia Kahneman a Tversky uskutočnili experiment v ktorom sa pýtali ľudí, čo by v takýchto prípadoch robili. Výsledok bol ten, že kým v prvom prípade straty lístka by 46% ľudí bolo ochotných kúpiť si lístok, tak v druhom prípade bolo ochotných si kúpiť lístok až 88% ľudí. Prečo k takémuto rozdielu odpovedí prišlo? Prečo sa ľudia inak rozhodnú, keď v podstate z ekonomického hľadiska sa jedná v obidvoch prípadoch o rovnakú stratu 10 eur? Autori tento efekt pripisujú k tzv. mentálnemu účtovníctvu. Mentálne účtovníctvo poukazuje na to, že ľudia prisudzujú hodnotu peniazom na základe subjektívnych kritérií. Autori tvrdia, že tento efekt je aj posilnený tým, že návšteva  kina znamená, že výmenou mojich peňazí za lístok dostanem nejakú formu zábavy. Nákup druhého lístka však už zvyšuje cenu filmu na takú úroveň, ktorú mnohí respondenti zjavne považujú už za neprijateľnú. Naopak, strata hotovosti nie je spojená s cenou filmu, spôsobí to iba to, že jednotlivec sa cíti menej bohatý.                                                                                                                                                                                           

Ďalším príkladom kedy mentálne účtovníctvo môžeme pozorovať  je napríklad v obchode, kedy sa nám ľahšie minú drobné mince ako papierové bankovky. Je to kvôli tomu, že drobné mince v našom ponímaní majú menšiu hodnotu ako bankovka. Alebo si predstavte, že máte minúť 500 eur. Kedy by sa Vám ľahšie tieto peniaze minuli? Keby ste ich dostali k narodeninám ako darček, alebo by to boli peniaze, ktoré ste ťažko cez víkendy svojou nadprácou zarobili? Asi tie ktoré ste len tak dostali. Pritom v oboch prípadoch sa jedná o 500 eur.                                                                                                                              

Predstavte si, že máte peniaze na bežnom a sporiacom účte. Ktoré peniaze miniete skôr? Zrejme tie na bežnom, keďže peniaze na sporiacom majú pre Vás iný význam resp. prisudzujete im inú hodnotu. Peniaze na bežnom účte zaraďujeme medzi peniaze na spotrebu. To isté platí o peniazoch určených na dovolenku, s ktorými si ľahšie doprajeme a kúpime si veci, ktoré by sme neboli ochotní si normálne kúpiť. Alebo možno to poznáte tiež, keď máte gastrolístky tak sa ľahšie míňajú ako klasické peniaze a ani to toľko „nebolí“ si dať drahšie menučko. Toto všetko súvisí s mentálnym účtovníctvom resp. akú pridanú hodnotu prisúdime peniazom.                                                                                                                                           

Možno niektorí z Vás majú deti a dávajú svojím deťom vreckové. Keď sa na vreckové pozrieme z pohľadu mentálneho účtovníctva, ako tieto peniaze vníma dieťa? Ak má dieťa všetky svoje potreby naplnené a vreckové je niečo extra tak potom tieto peniaze sú niečo na spotrebu. Je otázne či vôbec k výchovnému efektu váženia a sporenia si peňazí dochádza a dieťa si niečo z nich ušetrí. Skôr ich má tendenciu bezhlavo minúť.

Zhrnutie

V tomto článku sme si popísali efekt mentálneho účtovníctva a kde v živote ho môžeme pozorovať. Ukázali sme si, že náš pohľad na peniaze ovplyvňuje aj psychológia a napríklad 500 eur nie je to isté pre milionára a pre človeka, ktorý ich dostane za svoju prácu. Takže ak nabudúce dostanete len tak peniaze, či už ako bonus v práci alebo k narodeninám, skúste ich neminúť na prvú vec, ale namiesto spotreby ich použiť na šetrenie.

Literatúra:

Kahneman, D., & Tversky, A. (2013). Choices, values, and frames. In Handbook of the fundamentals of financial decision making: Part I (pp. 269-278).