06.12.2019 financie

Korupcia naša každodenná

9. december je vyhlásený za Medzinárodný deň boja proti korupcii. Preto sme si pre vás o nej pripravili článok a ako bonus niečo o ne/platení daní. O korupcii sa v našej spoločnosti pomerne často píše a v štatistikách o jej vnímaní, sa do roku 2020  môžeme prepadnúť medzi štyroch najhorších v EÚ. Čo nie je zrovna najlepšia vizitka pre krajinu, kde vraj korupcia na najvyšších miestach neexistuje. Ak vás zaujímajú informácie o korupcii kde a komu ju nahlasovať a nejaké štatistiky, odporúčame stránku úradu vlády, kde dostanete podrobnejšie informácie. My sa ale na korupciu zameriame z psychologického hľadiska, a aj na to, za akých podmienok korupcia vzniká. Ako zdroj informácií sme použili výskum Dana Arielyho a ďalších. V prípade, že viete po anglicky, stačí si pozrieť priložené video a pokračovať v čítaní o odstavec nižšie. Pre tých ktorí anglicky až tak dobre nerozumejú, pokračujte v čítaní hneď pod videom.

Experiment mal simulovať gamblingové hry, pri ktorých je možné vyhrať nejaké peniaze v závislosti od náhody. V rámci experimentu nás zaujala jedna časť výskumu, kedy participant hádzal mincou a v závislosti od toho čo padne, mu budú zaplatené peniaze. Buď to budú 4 alebo 40 dolárov. Trik bol v tom, že počas nejakého hodu experimentátor oboznámil participanta, že vedúci výskumu nie je prítomný na pracovisku a že sa môžu dohodnúť, že padla strana ktorá mu zarobila 40 dolárov. Za tento malý podvod chcel ale experimentátor úplatok 3 doláre. Výsledok bol, že 90% participantov súhlasilo s úplatkom a so zmenou výhry. Takáto situácia spôsobila aj to, že ľudia nielenže boli ochotní viac podvádzať ale aj začali kradnúť. Na konci experimentu sa účastníkom spočítavali body a podľa toho dostali peniaze, napríklad 44 dolárov. Vyplácanie peňazí sa dialo spôsobom, že účastník dostal obálku kde bolo napríklad 50 dolárov. Jeho úlohou bolo aby si vzal iba toľko peňazí koľko vyhral. Zvyšok mal nechať v obálke a pri odchode hodiť obálku do krabice v inej miestnosti, v ktorej bolo mnoho ďalších obálok. To umožnilo navodiť dojem, že ak participant ukradne peniaze, nebude možné ho vystopovať. Ako sme už spomínali participanti vo väčšine neboli čestní a brali si viac peňazí z obálky ako mali. Ariely dodáva, že „ak sa dostanete do systému v ktorom nám človek, ktorý ho riadi, hovorí, že korupcia alebo neúprimnosť je povolená, tak naše porozumenie toho, čo je prijateľné/dovolené sa mení.“ Môžeme povedať, že na to ako spoločnosť vyzerá z morálneho hľadiska má dopad morálnosť ľudí, ktorí tú spoločnosť riadia a vytvárajú pre ňu pravidlá.

Pre príklady zo života nemusíme chodiť ďaleko a stačí si spomenúť na kauzu rigoróznej práce predsedu parlamentu. To, aký možný dopad mala táto kauza na morálnosť študentov vystihuje status doc. RNDr. Kataríny Bachratej PhD., ktorá učí informatikov na Žilinskej univerzite. „Moji študenti pri riešení problému, keď si nevedia rady a hľadajú pomoc na internete, tak tomu hovoria: „dal som to na Danka!“.

Zaujímavosťou je aj to, že väčšina ľudí si ale myslí, že najviac okrádajú (povedzme štát) veľkí podvodníci. Z výskumu na 30-tisícovej vzorke, ktorá tiež skúmala nepoctivosť ľudí ako tomu bolo v predchádzajúcom výskume, však vychádza, že v súčte najviac škody nerobia veľkí podvodníci, ale tí malí. Resp. my všetci naším konaním. V štúdii vyselektovali najväčších podvodníkov, ktorých bolo 12 a spolu ukradli okolo 150 dolárov a malých podvodníkov, ktorých bolo 18 tisíc, ktorí dohromady ukradli 36 tisíc dolárov. Inými slovami nie je to o zlých a dobrých ľuďoch. Všetci máme kapacitu sa stať zlými vplyvom podmienok.

Pri inom výskume sa zistilo, že ľudia sú viac náchylní k podvodom, keď z ich nečestnosti majú benefity aj iní ľudia. Vďaka tomuto vnímajú svoju nečestnosť ako morálne prijateľnejšiu. Možno preto sa na Slovensku, hlavne za komunistov hovorilo, že ak niekto nekradne, okráda svoju rodinu.

Prekvapivým zistením je aj to, že kreativita bola spojená s vyššou mierou nečestnosti, ako u ľudí s nižšou mierou kreativity. Autori to vysvetľujú tým, že kreatívny jednotlivec má lepšiu schopnosť odôvodniť svoje správanie, čo následne vedie k neetickému správaniu. Spomeňte si na to, ak budete do svojej firmy hľadať veľmi kreatívnych ľudí J.

Aké je teda riešenie?

Možno ak budúcich previnilcov vystrašíme tvrdými trestami, tak ich to odradí od páchania trestných činov. Toto sa ale ukazuje ako neefektívny prístup. Ak by to platilo, tak by štáty USA v ktorých je trest smrti mali najnižšiu kriminalitu. Ariely tvrdí, že sú potrebné 3 veci:

Obmedzenie racionalizácie znamená to, že znížime možnosť odôvodňovať si svoje nemorálne správanie, tj. zamedzíme ľuďom špekulovať. Ako sme už spomínali, silnou racionalizáciou disponujú veľmi kreatívni jednotlivci. Obmedzenie racionalizácie dosiahneme tým, že pripomenieme ľuďom hodnoty ako je  napríklad česť, zodpovednosť, pravda a pod...  Ariely na toto spravil experiment, v ktorom si malo 500 študentov spomenúť na 10 prikázaní. Bolo jedno či si spomenuli na 1 alebo 10, ale toto pripomenutie spôsobilo, že študenti nepodvádzali. Je jedno či bol študent ateista alebo iného vierovyznania podstatné je, že ak ľuďom pripomenieme niečo čo má niečo spoločné s morálkou a nemusí to byť ani v súlade s ich presvedčením, tak zrazu dozerajú/ vzhliadajú na vyššie, lepšie Ja, ktoré je čestné, morálne a pod...

Pár viet o daniach

Pri platení daní sa používajú rôzne nástroje na ich vymáhanie, no preukazuje sa, že efektívnejšie je ukázať ľuďom, že ich dane sú naozaj efektívne míňané. Ľudia sú viac ochotní platiť dane v krajinách v ktorých vidia, že štát je dobrý hospodár. Taktiež sa zistilo, že v prípade ak viete obísť daňové zákony a neplatiť dane cez rôzne špekulácie, tak spoločnosť vás vníma ako šikovného človeka a nie zlodeja. Toto je dobrý príklad racionalizácie v praxi :).


Zdroje: